StotraSangrah
All Stotrams
🪙

श्री कनकधारास्तोत्रम्

Kanakdhara Stotram

Adi Shankaracharya · आदि शंकराचार्य27 versesThe stream of gold that flowed for a poor woman's single amla

As a young boy begging alms, Shankara received nothing but a single amla fruit from a destitute housewife — and moved by her sacrifice, composed these verses. A stream of gold rained in her home. Chanted for abundance, removal of poverty and the grace of Mahalakshmi.

Listen & Chant Along

Kanakadhara Stotram · with lyrics — play along as you chant

100%

Verse 1

वन्दे वन्दारुमन्दारमिन्दिरानन्दकन्दलम् । अमन्दानन्दसन्दोहबन्धुरं सिन्धुराननम् ॥

Vandē vandārumandāram indirānanda-kandalam | Amandānanda-sandōha-bandhuraṁ sindhurānanam ||

English

Dhyana — I bow to the elephant-faced Lord, the wish-yielding Mandara tree to those who seek him, the root of Indira's joy, the moon brimming with boundless bliss.

हिन्दी अर्थ

ध्यानम् — वन्दारु (आश्रितों की इच्छा पूर्ण करने वाले) मन्दारवृक्षसम, इन्दिरा के आनन्द के कन्दल, अपरिमित आनन्द की झलक वाले, करुणामूर्ति गजानन को मैं वन्दना करता हूँ।

Verse 2

अङ्गं हरेः पुलकभूषणमाश्रयन्ती भृङ्गाङ्गनेव मुकुलाभरणं तमालम् । अङ्गीकृताखिलविभूतिरपाङ्गलीला माङ्गल्यदाऽस्तु मम मङ्गलदेवतायाः ॥ १॥

Aṅgaṁ harēḥ pulaka-bhūṣaṇam-āśrayantī bhr̥ṅgāṅganēva mukulābharaṇaṁ tamālam | Aṅgīkṛtākhila-vibhūtir-apāṅga-līlā māṅgalyadāstu mama maṅgaladēvatāyāḥ ||1||

English

Like a honey-bee nestling on a tamala branch, she rests upon the body of Hari, thrilling it as her ornament; the whole of opulence gathered in her form, she plays with sidelong glances. May she, my Deity of auspiciousness, grant me all that is blessed.

हिन्दी अर्थ

जैसे भृंगी तमाल की कली को आश्रय देती है, वैसे ही वे हरि के पुलकित अङ्ग-भूषण को आश्रित हुई हैं। समस्त ऐश्वर्य को आत्मसात् किए, कटाक्ष-लीला करने वाली मेरी मंगलदेवता मुझे मांगलिकता प्रदान करें।

Verse 3

मुग्धा मुहुर्विदधती वदने मुरारेः प्रेमत्रपाप्रणिहितानि गतागतानि । माला दृशोर्मधुकरीव महोत्पले या सा मे श्रियं दिशतु सागरसम्भवायाः ॥ २॥

Mugdhā muhurvidadhatī vadanē murārēḥ prēma-trapā-praṇihitāni gatāgatāni | Mālā dṛśōr-madhukarīva mahōtpalē yā sā mē śriyaṁ diśatu sāgarasambhavāyāḥ ||2||

English

Again and again, with bashful love, she casts her glance-garland upon the face of Murari and withdraws it — like a bee hovering over a great lotus. May she, born of the ocean, direct that splendour toward me.

हिन्दी अर्थ

जो सागरपुत्री (लक्ष्मी) प्रेम और लज्जा से मुग्ध होकर बारम्बार मुरारि के वदन पर कटाक्ष-माला डालती और हटाती है, जैसे मधुकर महोत्पल पर घूमता है — वह मुझे श्रि प्रदान करे।

Verse 4

विश्वामरेन्द्रपदविभ्रमदानदक्षं आनन्दहेतुरधिकं मुरविद्विषोऽपि । ईषन्निषीदतु मयि क्षणमीक्षणार्धम् इन्दीवरोदरसहोदरमिन्दिरायाः ॥ ३॥

Viśvāmarendrapada-vibhrama-dānadakṣam ānanda-hetur-adhikaṁ muravidviṣō'pi | Īṣanniṣīdatu mayi kṣaṇam-īkṣaṇārdham indīvarōdarasahōdaram-indirāyāḥ ||3||

English

Skilled at blessing even the steps of gods and emperors, fount of supreme joy even to the foe of Muru — may that lotus-born kinsman of Indira deign to rest on me but half a moment's glance.

हिन्दी अर्थ

जो विश्व के अमरेश्वरों के पद-विभ्रम को भी दान देने में दक्ष, मुरारि-द्वेषी (रावण) के लिए भी अधिक आनन्द-हेतु है — इन्दिरा के कमल-उदर-सहोदर वे मुझ पर क्षणभर के लिए ही साष्टांग झुककर विराजमान हो जाएँ।

Verse 5

आमीलिताक्षमधिगम्य मुदा मुकुन्दं आनन्दकन्दमनिमेषमनङ्गतन्त्रम् । आकेकरस्थितकनीनिकपक्ष्मनेत्रं भूत्यै भवेन्मम भुजङ्गशयाङ्गनायाः ॥ ४॥

Āmīlitākṣam-adhigamya mudā mukundaṁ ānanda-kandam-animēṣam-anaṅga-tantram | Ākēkarasthita-kanīnika-pakṣma-nētraṁ bhūtyai bhavēn-mama bhujaṅgaśayāṅganāyāḥ ||4||

English

Finding Mukunda with closed eyes — the root of bliss, sleepless with love's artistry — may the Consort resting on the serpent's coil, her eyes like a fledgling fawn in the lotus-corner, look upon me with grace.

हिन्दी अर्थ

मुन्दरिपु (मुकुन्द) को मीचे नेत्रों से आनन्द-खनन करते, अनिमेष, प्रेम-जाल में बँधे पाकर प्रसन्न होकर, आकेकर (कमल) में स्थित मृगनयनी-सी करुणा करने वाली शेषशय्या की अंगना मेरा कल्याण करें।

Verse 6

बाह्वन्तरे मधुजितः श्रितकौस्तुभे या हारावलीव हरिनीलमयी विभाति । कामप्रदा भगवतोऽपि कटाक्षमाला कल्याणमावहतु मे कमलालयायाः ॥ ५॥

Bāhvantarē madhujitaḥ śritakaustubhē yā hārāvalīva harinīlamayī vibhāti | Kāmapradā bhagavatō'pi kaṭākṣamālā kalyāṇam-āvahatu mē kamalālayāyāḥ ||5||

English

Shining like a sapphire-blue necklace upon the Kaustubha gem resting between Madhusudana's arms — that wish-fulfilling garland of glances, even of the Lord himself, may it bear welfare unto me through the Lotus-Dweller.

हिन्दी अर्थ

मधुसूदन की भुजाओं के मध्य श्रीकौस्तुभ पर हारावली-सी हरिनील (नीलमणि) के समान शोभित, भगवान् की भी कामना-देने वाली जो कटाक्षमाला है — वह कमलनिवासिनी की मुझे कल्याण ले आए।

Verse 7

कालाम्बुदालिललितोरसि कैटभारेः धाराधरे स्फुरति या तडिदङ्गनेव । मातुस्समस्तजगतां महनीयमूर्तिः भद्राणि मे दिशतु भार्गवनन्दनायाः ॥ ६॥

Kālāmbudālilalitōrasi kaiṭabhārēḥ dhārādharē sphurati yā taḍid-aṅganēva | Mātuḥ-samastajagatāṁ mahanīyamūrtiḥ bhadrāṇi mē diśatu bhārgavanandanāyāḥ ||6||

English

Flashing like lightning upon the rain-cloud chest of the slayer of Kaitabha — that majestic form of the Mother of all worlds, daughter of Bhrigu's line, may she bestow blessings upon me.

हिन्दी अर्थ

कैटभारि (विष्णु) के कालमेघ के समान उरस पर बिजली-सी जो समस्त जगत् की माता की महनीय मूर्ति स्फुरित होती है — वह भार्गवनन्दिनी मुझे मंगल दे।

Verse 8

प्राप्तं पदं प्रथमतः खलु यत्प्रभावात् माङ्गल्यभाजि मधुमाथिनि मन्मथेन । मय्यापतेत्तदिह मन्थरमीक्षणार्धं मन्दालसं च मकरालयकन्यकायाः ॥ ७॥

Prāptaṁ padaṁ prathamataḥ khalu yat-prabhāvāt māṅgalyabhāji madhumāthini manmathēna | Mayy-āpatet-tad-iha mantharam-īkṣaṇārdhaṁ mandālasaṁ cha makarālayakanyakāyāḥ ||7||

English

By whose power the first seat of auspiciousness fell to the churner of Madhu, won by Manmatha's austerities — may that slow, gentle half-glance of the Ocean's Daughter descend also upon me.

हिन्दी अर्थ

जिस प्रभाव से प्रथम ही मंगल का पद मन्मथ के तप से मधुहन्ता (विष्णु) को प्राप्त हुआ — वह समुद्रकन्या की मन्द, मृदुल आधा कटाक्ष इसी क्षण मुझ पर भी पड़े।

Verse 9

दद्याद्दयानुपवनो द्रविणाम्बुधारां अस्मिन्नकिञ्चनविहङ्गशिशौ विषण्णे । दुष्कर्मघर्ममपनीय चिराय दूरं नारायणप्रणयिनीनयनाम्बुवाहः ॥ ८॥

Dadyād-dayānupavanō draviṇāmbudhārām asminn-akiñchana-vihangaśiśau viṣaṇṇē | Duṣkarma-gharmam-apānīya chirāya dūraṁ nārāyaṇapraṇayinī-nayanāmbuvāhaḥ ||8||

English

May the breeze of Nārāyaṇa's Beloved's eyes, bearing waters of compassion, pour streams of wealth upon this sorrowful, destitute bird-child — carrying away far, forever, the heat of my misdeeds.

हिन्दी अर्थ

नारायण-प्रिया के नयनों के जलधारा-रूपी दया-समीर इस दीन, विषण्ण अकिञ्चन पक्षी-शिशु पर धन-धारा बरसाए, और पाप-प्रभव दुःख-स्वेद को चिरकाल के लिए दूर बहा दे।

१०

Verse 10

इष्टाविशिष्टमतयोऽपि यया दयार्द्र- दृष्ट्या त्रिविष्टपपदं सुलभं लभन्ते । दृष्टिः प्रहृष्टकमलोदरदीप्तिरिष्टां पुष्टिं कृषीष्ट मम पुष्करविष्टरायाः ॥ ९॥

Iṣṭāviśiṣṭamatayō'pi yayā dayārdra-dṛṣṭyā triviṣṭapapadaṁ sulabhaṁ labhantē | Dṛṣṭiḥ prahṛṣṭakamalōdaradīptir-iṣṭāṁ puṣṭiṁ kṛṣīṣṭa mama puṣkaraviṣṭarāyāḥ ||9||

English

Even the loftiest-minded seekers attain Vishnu's abode with ease through her compassion-moist gaze. May that glance — radiant as a gladdened lotus-heart — plough nourishment and desired growth into my life.

हिन्दी अर्थ

जिसकी दया-आर्द्र दृष्टि से अत्यन्त विशिष्ट मतिवाले मुनि भी त्रिविष्टप (विष्णुलोक) का पद सुलभता से पाते हैं — वह प्रफुल्लित कमल-उदर की कान्ति वाली दृष्टि मेरी इष्ट पुष्टि का क्षेत्र करो।

११स्तुति · Namaskāra-paṅkti

Verse 11 — स्तुति · Namaskāra-paṅkti

गीर्देवतेति गरुडध्वजसुन्दरीति शाकम्भरीति शशिशेखरवल्लभेति । सृष्टिस्थितिप्रलयकेलिषु संस्थितायै तस्यै नमस्त्रिभुवनैकगुरोस्तरुण्यै ॥ १०॥

Gīrdēvatēti garuḍadhvaja-sundarīti śākambharīti śaśiśekhara-vallabheti | Sṛṣṭisthitipralaya-kēliṣu saṁsthitāyai tasyai namas-tribhuvanaika-gurōs-taruṇyai ||10||

English

Salutations to her — Goddess of Speech, Beauty of Garuda's banner, Shakambhari, Beloved of the Moon-Crested Lord — ever at play in creation, sustenance and dissolution, the sole Guru of the three worlds in her eternal youth.

हिन्दी अर्थ

वाणी की देवता, गरुड़ध्वज की सुन्दरी, शाकम्भरी, शशिशेखर की वल्लभा — सृष्टि, स्थिति, प्रलय के क्रीड़ा में स्थित, त्रिभुवन की एकमात्र गुरु, उस नित्यतरुणिको नमस्कार।

१२

Verse 12

श्रुत्यै नमोऽस्तु शुभकर्मफलप्रसूत्यै रत्यै नमोऽस्तु रमणीयगुणार्णवायै । शक्त्यै नमोऽस्तु शतपत्रनिकेतनायै पुष्ट्यै नमोऽस्तु पुरुषोत्तमवल्लभायै ॥ ११॥

Śrutyai namō'stu śubhakarmaphala-prasūtyai ratyai namō'stu ramaṇīya-guṇārṇavāyai | Śaktyai namō'stu śatapatra-nikētanāyai puṣṭyai namō'stu puruṣōttama-vallabhāyai ||11||

English

Salutations to her as Shruti, mother of auspicious karma's fruits; as Rati, ocean of lovely virtues; as Shakti, dwelling in the hundred-petaled lotus; as Pushti, Beloved of Purushottama.

हिन्दी अर्थ

शुभकर्म-फलों को जन्म देने वाली श्रुति को नमः; रमणीय गुणों के सागर रति को नमः; शतपत्र (कमल) में निवासिनी शक्ति को नमः; पुरुषोत्तम की वल्लभा पुष्टि को नमः।

१३

Verse 13

नमोऽस्तु नालीकनिभाननायै नमोऽस्तु दुग्धोदधिजन्मभूम्यै । नमोऽस्तु सोमामृतसोदरायै नमोऽस्तु नारायणवल्लभायै ॥ १२॥

Namō'stu nālīkanibhānanāyai namō'stu dugdhōdadhi-janmabhūmyai | Namō'stu sōmāmṛta-sōdarāyai namō'stu nārāyaṇavallabhāyai ||12||

English

Salutations to her whose face rivals the blue water-lily, born of the milky ocean, sister of the moon and of nectar itself — Beloved of Narayana.

हिन्दी अर्थ

नीलोत्पल-समान वदन वाली को नमः; दुध-सागर से उत्पन्न हुई को नमः; चन्द्र और अमृत की सहोदरा को नमः; नारायण-वल्लभा को नमः।

१४

Verse 14

सम्पत्कराणि सकलेन्द्रियनन्दनानि साम्राज्यदानविभवानि सरोरुहाक्षि । त्वद्वन्दनानि दुरिताहरणोद्यतानि मामेव मातरनिशं कलयन्तु मान्ये ॥ १३॥

Sampat-karāṇi sakalēndriya-nandanāni sāmrājya-dāna-vibhavāni saroruha-akṣi | Tvadvandanāni duritāharaṇōdyatāni mām-ēva mātar-aniśaṁ kalayantu mānyē ||13||

English

O lotus-eyed Mother! My salutations to you bestow prosperity, delight every sense, confer sovereign glory, and stand ready to destroy all sin — may they fashion me anew day and night.

हिन्दी अर्थ

हे सरोरुहनेत्री! तुम्हारे वन्दन धन-सम्पत्ति करने वाले, सब इन्द्रियों को आनन्द देने वाले, साम्राज्य-प्रदान करने वाले और पाप हरने को तत्पर हैं — हे माता! वे निश्चल रूप से मुझको ही रचा करें।

१५

Verse 15

यत्कटाक्षसमुपासनाविधिः सेवकस्य सकलार्थसम्पदः । सन्तनोति वचनाङ्गमानसैः त्वां मुरारिहृदयेश्वरीं भजे ॥ १४॥

Yat-kaṭākṣasam-upāsanā-vidhiḥ sēvakasya sakalārtha-sampadaḥ santanōti vachanāṅgamānasaiḥ tvāṁ murāri-hṛdayēśvarīṁ bhajē ||14||

English

The worship of even your fleeting glance multiplies a servant's wealth of every kind — with word, limb and mind I worship you, Empress of Murari's heart.

हिन्दी अर्थ

जिस कटाक्ष की उपासना की विधि से सेवक की सकलार्थ-सम्पत्ति सन्तान (वृद्धि) को प्राप्त होती है — उस मुरारि-हृदयेश्वरी की मैं वचन, अङ्ग और मन से भजन करता हूँ।

१६

Verse 16

सरसिजनिलये सरोजहस्ते धवलतमांशुकगन्धमाल्यशोभे । भगवति हरिवल्लभे मनोज्ञे त्रिभुवनभूतिकरि प्रसीद मह्यम् ॥ १५॥

Sarasijanilayē sarōja-hastē dhavalatamāṁśuka-gandhamālya-śōbhē | Bhagavati harivallabhē manōjñē tribhuvana-bhūtikari prasīda mahyam ||15||

English

O Dweller in the lotus, lotus-handed One, resplendent in white silk and fragrant garlands — Divine Consort of Hari, Enchantress, Giver of splendour to the three worlds: be gracious unto me.

हिन्दी अर्थ

हे कमल में निवास करने वाली, कमल-हस्त देवि! श्वेत वस्त्र और सुगन्धित माला की शोभा से युक्त, हरि की भगवती, मनोहर त्रिभुवन की भूषा देने वाली — आप मुझ पर प्रसन्न हों।

१७

Verse 17

दिग्हस्तिभिः कनककुम्भमुखावसृष्ट- स्वर्वाहिनीविमलचारुजलप्लुताङ्गीम् । प्रातर्नमामि जगतां जननीमशेष- लोकाधिनाथगृहिणीममृताब्धिपुत्रीम् ॥ १६॥

Dig-hastibhiḥ kanakakumbha-mukhāvasṛṣṭa-svarvāhinī-vimalachāru-jalaplutāṅgīm | Prātar-namāmi jagatāṁ jananīm-aśēṣa-lōkādhinātha-gṛhiṇīm-amṛtābdhiputrīm ||16||

English

At dawn I bow to the World-Mother, consort of the Lord of all realms, daughter of the nectar-ocean, her limbs bathed in the holy streams poured from golden pots by the sky-facing elephants of the quarters.

हिन्दी अर्थ

जिसके अङ्ग दिग्गजों द्वारा कनककुम्भों से प्रवाहित पवित्र जल-धाराओं से प्लावित हैं — उस समस्त जगत् की जननी, समस्त लोकों के स्वामी की गृहिणी, अमृत-सागर की पुत्री को मैं प्रातः नमस्कार करता हूँ।

१८

Verse 18

कमले कमलाक्षवल्लभे त्वं करुणापूरतरङ्गितैरपाङ्गैः । अवलोकय मामकिञ्चनानां प्रथमं पात्रमकृत्रिमं दयायाः ॥ १७॥

Kamalē kamalākṣavallabhē tvaṁ karuṇāpūra-taraṅgitair-apāṅgaiḥ | Avalōkaya mām-akiñchanānāṁ prathamaṁ pātram-akṛtrimaṁ dayāyāḥ ||17||

English

O Kamala, Beloved of the Lotus-Eyed — look upon me with glances surging with waves of compassion, as the first, unfeigned vessel of your mercy among the destitute.

हिन्दी अर्थ

हे कमले! कमलनयन की वल्लभा! अकिञ्चन (धन-रहित) प्राणियों में अकृत्रिम रीति से अपनी करुणा के पहले पात्र होने वाले मुझे करुणा-पूर से तरंगित कटाक्षों से देखो।

१९फलश्रुति · Phalaśruti

Verse 19 — फलश्रुति · Phalaśruti

स्तुवन्ति ये स्तुतिभिरमीभिरन्वहं त्रयीमयीं त्रिभुवनमातरं रमाम् । गुणाधिका गुरुतरभाग्यभागिनो भवन्ति ते भुवि बुधभाविताशयाः ॥ १८॥

Stuvanti yē stutibhir-amībhir-anvahaṁ trayīmayīṁ tribhuvana-mātaraṁ ramām | Guṇādhikā gurutara-bhāgyabhāginō bhavanti tē bhuvi budhabhāvitāśayāḥ ||18||

English

They who daily sing these hymns to Ramā, the Veda-embodied Mother of the three worlds — they surpass others in virtue, inherit weightier fortunes, and their hearts are honoured by the wise on earth.

हिन्दी अर्थ

जो मनुष्य इन स्तुतियों द्वारा नित्य त्रयीमयी, त्रिभुवन-माता रमा की स्तुति करते हैं, वे गुण में अधिक, गुरुतर भाग्य के भागी और बुद्धिमानों द्वारा आदरित हृदय वाले धरती पर होते हैं।

२०

Verse 20

नमोऽस्तु हेमाम्बुजपीठिकायै नमोऽस्तु भूमण्डलनायिकायै । नमोऽस्तु देवादिदयापरायै नमोऽस्तु शार्ङ्गायुधवल्लभायै ॥ १९॥

Namō'stu hēmāmbuja-pīṭhikāyai namō'stu bhūmaṇḍala-nāyikāyai | Namō'stu dēvādi-dayāparāyai namō'stu śārṅgāyudha-vallabhāyai ||19||

English

Salutations to her seated on a golden lotus throne, Queen of the earthly sphere, compassionate even to the gods — Beloved of the wielder of the Sharnga bow.

हिन्दी अर्थ

स्वर्ण-कमल की पीठिका पर विराजमान को नमः; भूमण्डल की अधिष्ठात्री को नमः; देवताओं आदि पर दया करने वाली को नमः; शार्ङ्गायुधधर की वल्लभा को नमः।

२१

Verse 21

नमोऽस्तु देव्यै भृगुनन्दनायै नमोऽस्तु विष्णोरुरसि स्थितायै । नमोऽस्तु लक्ष्म्यै कमलालयायै नमोऽस्तु दामोदरवल्लभायै ॥ २०॥

Namō'stu dēvyai bhrigunanandanāyai namō'stu viṣṇōrurasi sthitāyai | Namō'stu lakṣmyai kamalālayāyai namō'stu dāmōdara-vallabhāyai ||20||

English

Salutations to the Goddess, joy of Bhrigu's line, dwelling on Vishnu's chest — to Lakshmi, Dweller in the lotus, Beloved of Damodara.

हिन्दी अर्थ

भृगुनन्दन (शुक्राचार्य की माता) देवी को नमः; विष्णु के उरस पर स्थित को नमः; कमलालय लक्ष्मी को नमः; दामोदर की वल्लभा को नमः।

२२

Verse 22

नमोऽस्तु कान्त्यै कमलेक्षणायै नमोऽस्तु भूत्यै भुवनप्रसूत्यै । नमोऽस्तु देवादिभिरर्चितायै नमोऽस्तु नन्दात्मजवल्लभायै ॥ २१॥

Namō'stu kāntyai kamalēkṣaṇāyai namō'stu bhūtyai bhuvanaprasūtyai | Namō'stu dēvādibhir-architāyai namō'stu nandātmajavallabhāyai ||21||

English

Salutations to her radiance, to the Lotus-Eyed's own; to Pushti, Mother of the worlds; worshipped by the gods beginning with Brahma — Beloved of Nanda's son.

हिन्दी अर्थ

कान्ति को नमः जो कमलनयन (कृष्ण) की स्वयं की है; पुष्टि को नमः जो भुवनों को जनने वाली है; देवादियों द्वारा पूजिता को नमः; नन्दात्मजा (कृष्ण) की वल्लभा को नमः।

२३कृपाप्रार्थना · Prayer of Surrender

Verse 23 — कृपाप्रार्थना · Prayer of Surrender

देवि प्रसीद जगदीश्वरि लोकमातः कल्याणगात्रि कमलेक्षणजीवनाथे । दारिद्र्यभीतिहृदयं शरणागतं माम् आलोकय प्रतिदिनं सदयैरपाङ्गैः ॥ २२॥

Dēvi prasīda jagadīśvari lōkamātaḥ kalyāṇagātri kamalēkṣaṇajīvanāthē | Dāridryabhīti-hṛdayaṁ śaraṇāgataṁ mām ālōkaya pratidinaṁ sadayair-apāṅgaiḥ ||22||

English

O Goddess, be pleased! Queen of the universe, Universal Mother, whose form is auspiciousness, life-breath of the Lotus-Eyed — behold me each day with merciful glances: your refugee whose heart trembles with the fear of poverty.

हिन्दी अर्थ

हे देवि! प्रसन्न होओ — जगदीश्वरि, लोकमाता, कल्याणमयी तनु वाली, कमलनयन की प्राणा! दारिद्र्य के भय से भयभीत हृदय वाली, शरणागत मुझे प्रतिदिन दयालु कटाक्षों से देखो।

२४ध्यानम् · Dhyāna

Verse 24 — ध्यानम् · Dhyāna

बिल्वाटवीमध्यलसत्सरोजे सहस्रपत्रे सुखसन्निविष्टाम् । अष्टापदाम्भोरुहपाणिपद्मां सुवर्णवर्णां प्रणमामि लक्ष्मीम् ॥

Bilvāṭavī-madhya-lasatsarōjē sahasrapatrē sukha-sanniviṣṭām | Aṣṭāpadāmbhōruha-pāṇi-padmāṁ suvarṇavarṇāṁ praṇamāmi lakṣmīm ||

English

I bow to Lakshmi, glowing amid a Bilva forest upon a thousand-petaled lotus, serenely seated, golden-hued, her hands and feet like fresh eight-petaled lotuses.

हिन्दी अर्थ

बिल्व-वन के मध्य शोभायमान सहस्रदल कमल पर सुखपूर्वक आसीन, अष्टदल कमल-समान कर-चरण वाली, स्वर्ण-वर्ण लक्ष्मी को मैं प्रणाम करता हूँ।

२५ध्यानम् · Dhyāna

Verse 25 — ध्यानम् · Dhyāna

कमलासनपाणिना ललाटे लिखितमक्षरपङ्क्तिमस्य जन्तोः । परिमार्जय मातरङ्घ्रिणा ते धनिकद्वारनिवास दुःखदोग्ध्रीम् ॥

Kamalāsana-pāṇinā lalāṭē likhitam-akṣarapaṅktim-asya jantōḥ | Parimārjaya mātar-aṅghriṇā tē dhanikadvāra-nivāsa-duḥkhadōghrīm ||

English

O Mother who dwells in the lotus-seat — erase with your feet the line of fate written by Brahma on this creature's forehead: the sorrow of dwelling at the rich man's door.

हिन्दी अर्थ

हे कमलासनवाली माता! इस प्राणी के ललाट पर (ब्रह्मा) के कमल-हाथ से लिखी हुई अक्षर-पंक्ति — 'धनिक के द्वार पर निवास करने का दुःख देने वाली' — अपने चरणों से मिटा दो।

२६ध्यानम् · Dhyāna

Verse 26 — ध्यानम् · Dhyāna

अम्भोरुहं जन्मगृहं भवत्या वक्षःस्थलं भर्तृगृहं मुरारेः । कारुण्यतः कल्पय पद्मवासे लीलागृहं मे हृदयारविन्दम् ॥

Ambhōruhaṁ janmagṛhaṁ bhavatyā vakṣaḥsthalaṁ bhartṛgṛhaṁ murārēḥ | Kāruṇyataḥ kalpaya padmavāsē līlāgṛhaṁ mē hṛdayāravindam ||

English

The lotus is your birth-home, Murari's chest your marital home — O Lotus-Dweller, out of compassion make my heart-lotus too your playground.

हिन्दी अर्थ

हे पद्मवासिनि! अम्बुरुह आपका जन्मगृह है, मुरारि का वक्षःस्थल ससुराल — कृपा करके मेरे हृदय-कमल को भी अपना लीलागृह बना लो।

२७फलश्रुति · Phalaśruti

Verse 27 — फलश्रुति · Phalaśruti

सुवर्णधारास्तोत्रं यच्छङ्कराचार्यनिर्मितम् । त्रिसन्ध्यं यः पठेन्नित्यं स कुबेरसमो भवेत् ॥

Suvarṇadhārā-stōtraṁ yach-chhaṅkarāchārya-nirmitam | Trisandhyaṁ yaḥ paṭhen-nityaṁ sa kubērasamō bhavēt ||

English

Whosoever recites daily, at the three junctures of the day, this Stream-of-Gold hymn fashioned by Shankaracharya — he becomes verily an equal of Kubera, lord of wealth.

हिन्दी अर्थ

जो मनुष्य शंकराचार्य द्वारा रचित इस सुवर्णधारा-स्तोत्र को प्रतिदिन तीनों सन्ध्याओं में पढ़ता है, वह धनेश कुबेर के समान हो जाता है।

॥ इति शुभम् ॥