StotraSangrah
All Stotrams
🌙

श्री शिवमहिम्नः स्तोत्रम्

Shiva Mahimna Stotram

Gandharva Pushpadanta · पुष्पदन्त43 versesForty-three verses of repentance that moved Mahadev Himself

The most beloved hymn of Shiva's glory, composed by the Gandharva king Pushpadanta after he unknowingly offended the Lord. Its famous verse declares that even if Saraswati wrote forever with the ocean as inkpot, His virtues could never be exhausted. Sri Ramakrishna would enter samadhi reciting it.

Listen & Chant Along

Shiv Mahimna Stotram · Sampurna 43 Shlok — play along as you chant

100%

Verse 1

महिम्नः पारं ते परमविदुषो यद्यसदृशी स्तुतिर्ब्रह्मादीनामपि तदवसन्नास्त्वयि गिरः । अथाऽवाच्यः सर्वः स्वमतिपरिणामावधि गृणन् ममाप्येष स्तोत्रे हर निरपवादः परिकरः ॥ १॥

Mahimnaḥ pāraṁ tē paramaviduṣō yady-asadṛśī stutir-brahmādīnām-api tad-avasannās-tvayi giraḥ | Athā'vāchyaḥ sarvaḥ sva-mati-pariṇāmāvadhi gṛṇan mamāpyēṣa stōtrē hara nir-apavādaḥ parikaraḥ ||1||

English

O Hara! If even the words of Brahma and other gods fall short before Your glory, then what wonder if my prayer, born of limited understanding, seems unworthy? Yet since every devotee may praise You to the measure of his own intellect, let this hymn too be free of blame.

हिन्दी अर्थ

हे हर! यदि ब्रह्मादि देवताओं की वाणी भी आपकी महिमा का पार नहीं पा सकती, तो मेरे द्वारा स्तुति का क्या आश्चर्य? फिर भी अपनी बुद्धि की सीमा तक जो स्तुति करे, उसे दोष नहीं — अतः इस स्तोत्र में भी निन्दा नहीं मानी जाए।

Verse 2

अतीतः पंथानं तव च महिमा वाङ्मनसयोः अतद्व्यावृत्त्या यं चकितमभिधत्ते श्रुतिरपि । स कस्य स्तोतव्यः कतिविधगुणः कस्य विषयः पदे त्वर्वाचीने पतति न मनः कस्य न वचः ॥ २॥

Atītaḥ panthānaṁ tava cha mahimā vāṅ-manasayōḥ atad-vyāvṛttyā yaṁ chakitam-abhidhattē śrutir-api | Sa kasya stōtavyaḥ kati-vidha-guṇaḥ kasya viṣayaḥ padē tv-arvāchinē patati na manaḥ kasya na vachaḥ ||2||

English

Your greatness lies beyond the reach of speech and mind; astonished, even the Vedas can describe You only by negation — neti, neti. Who can praise such majesty? Of how many qualities does it consist? Whose mind and speech do not yearn for this ever-new form of Yours?

हिन्दी अर्थ

आपकी महिमा वाणी और मन दोनों के पथ से परे है; विस्मित वेद भी 'नेति-नेति' कहकर ही वर्णन कर पाते हैं। ऐसी महिमा की स्तुति कौन कर सकता है? उसमें कितने गुण हैं? ऐसे नवीन पद की ओर किसका मन और वचन नहीं झुकते?

Verse 3

मधुस्फीता वाचः परमममृतं निर्मितवतः तव ब्रह्मन् किं वागपि सुरगुरोर्विस्मयपदम् । मम त्वेतां वाणीं गुणकथनपुण्येन भवतः पुनामीत्यर्थेऽस्मिन् पुरमथन बुद्धिर्व्यवसिता ॥ ३॥

Madhusphītā vāchaḥ paramam-amṛtaṁ nirmitavataḥ tava brahman kiṁ vāg-api suragurōr-vismayapadam | Mama tv-etāṁ vāṇīṁ guṇakathana-puṇyēna bhavataḥ punām-ity-arthē'smin puramathana buddhir-vyavasitā ||3||

English

O Brahman! You who created the Vedic speech — sweeter than honey, supreme nectar — can even Brihaspati's eloquence astonish You? O Destroyer of the three cities, my resolve is firm: may this tongue of mine be purified by the merit of narrating Your virtues.

हिन्दी अर्थ

हे ब्रह्मन्! जिन्होंने मधुर अमृत-समान वेदवाणी बनाई, उन्हें सुरगुरु बृहस्पति की वाणी भी विस्मयपद नहीं हो सकती। हे पुरारि! मेरी बुद्धि इसी निश्चय में लगी है कि गुणकथन के पुण्य से यह वाणी पवित्र हो।

Verse 4

तवैश्वर्यं यत्तज्जगदुदयरक्षाप्रलयकृत् त्रयीवस्तु व्यस्तं तिस्रुषु गुणभिन्नासु तनुषु । अभव्यानामस्मिन् वरद रमणीयामरमणीं विहन्तुं व्याक्रोशीं विदधत इहैके जडधियः ॥ ४॥

Tavaiśvaryaṁ yat-taj-jagadudaya-rakṣā-pralayakṛt trayī-vastu vyastaṁ tisruṣu guṇabhinnāsu tanuṣu | Abhavyānām-asmin varada ramaṇīyām-aramaṇīṁ vihantuṁ vyākrōśīṁ vidhadhat ihaikē jaḍadhiyaḥ ||4||

English

O Boon-giver! Your majesty creates, protects and dissolves the universe; it is the very substance of the three Vedas and pervades the three gunas in the bodies of Brahma, Vishnu and Rudra. Yet some dull-witted men here attempt to revile this beautiful, blissful reality.

हिन्दी अर्थ

हे वरद! आपकी ऐश्वर्य जगत् की उत्पत्ति, पालन और प्रलय करती है; तीन वेदों की वस्तु है और तीन गुणों से भिन्न शरीरों (ब्रह्मा, विष्णु, रुद्र) में व्याप्त है। फिर भी यहाँ कुछ जड़बुद्धि लोग इस रमणीय का निन्दा करते हैं।

Verse 5

किमीहः किंकायः स खलु किमुपायस्त्रिभुवनं किमाधारो धाता सृजति किमुपादान इति च । अतर्क्यैश्वर्ये त्वय्यनवसर दुःस्थो हतधियः कुतर्कोऽयं कांश्चित् मुखरयति मोहाय जगतः ॥ ५॥

Kim-īhaḥ kiṁ-kāyaḥ sa khalu kim-upāyas-tribhuvanaṁ kim-ādhārō dhātā sṛjati kim-upādāna iti cha | Atarkyaiśvaryē tvayy-anavasara duḥsthō hata-dhiyaḥ kutarkō'yaṁ kāṁśchit mukharayati mōhāya jagataḥ ||5||

English

"With what intent, in what body, by what means does the Creator fashion the three worlds? What support does He take? What raw material does He use?" Such senseless arguments fools proclaim loudly — helpless before Your unthinkable majesty — only to delude the world.

हिन्दी अर्थ

'किस उद्देश्य से, कैसी देह से, किस उपाय से त्रिभुवन का धाता सृष्टि करता है? क्या आधार लेता है? क्या उपादान लेता है?' — ऐसे कुतर्क हतबुद्धि लोग, जो अतर्क्य ऐश्वर्य के आगे विवश हैं, जगत् को मोहित करने के लिए मुखरित करते हैं।

Verse 6

अजन्मानो लोकाः किमवयववन्तोऽपि जगतां अधिष्ठातारं किं भवविधिरनादृत्य भवति । अनीशो वा कुर्याद् भुवनजनने कः परिकरो यतो मन्दास्त्वां प्रत्यमरवर संशेरत इमे ॥ ६॥

Ajanmānō lōkāḥ kim-avayava-vantō'pi jagatāṁ adhiṣṭhātāraṁ kiṁ bhava-vidhir-anādṛtya bhavati | Anīśō vā kuryād bhuvana-jananē kaḥ parikarō yatō mandās-tvāṁ prati amaravara saṁśērat imē ||6||

English

Are the worlds unborn? Can creation happen without honouring its Ruler? Could any powerless agent produce the universe, and with what instruments? For it is against You alone, O best of gods, that these dullards raise their disputes!

हिन्दी अर्थ

क्या लोक अजन्मे हैं? क्या अधिष्ठाता की अवहेलना से सृष्टि होती है? क्या अशक्त कोई जगत् की उत्पत्ति कर सकता है — कौन से साधन से? क्योंकि हे देवश्रेष्ठ! ये मन्दबुद्धि लोग तुझी से वाद करते हैं।

Verse 7

त्रयी साङ्ख्यं योगः पशुपतिमतं वैष्णवमिति प्रभिन्ने प्रस्थाने परमिदमदः पथ्यमिति च । रुचीनां वैचित्र्यादृजुकुटिल नानापथजुषां नृणामेको गम्यस्त्वमसि पयसामर्णव इव ॥ ७॥

Trayī sāṅkhyaṁ yōgaḥ paśupatimataṁ vaiṣṇavam-iti prabhinnē prasthānē param-idamadaḥ pathyam-iti cha | Rucīnāṁ vaichitryād ṛju-kuṭila-nānāpathajuṣāṁ nṛṇām-ēkō gamyas-tvam-asi payasām-arṇava iva ||7||

English

The Vedas, Sankhya, Yoga, Pasupata and Vaishnava paths each claim their way is best. Yet whatever path people follow — straight or crooked, according to their varied tastes — You alone are the destination, just as all waters find the ocean.

हिन्दी अर्थ

त्रयी, साङ्ख्य, योग, पाशुपत, वैष्णव — अनेक प्रस्थान हैं और सब कहते हैं 'यही श्रेष्ठ'। परन्तु ऋजु-कुटिल विभिन्न पथों को धारण करने वाले मनुष्यों के लिए आप ही एक गम्य हैं, जैसे सभी जल के लिए समुद्र।

Verse 8

महोक्षः खट्वाङ्गं परशुरजिनं भस्म फणिनः कपालं चेतीयत्तव वरद तन्त्रोपकरणम् । सुरास्तां तामृद्धिं दधति तु भवद्भूप्रणिहितां न हि स्वात्मारामं विषयमृगतृष्णा भ्रमयति ॥ ८॥

Mahōkṣaḥ khaṭvāṅgaṁ paraśur-ajinaṁ bhasma phaninaḥ kapālaṁ chētī-yat-tava varada tantrōpakaraṇam | Surās-tāṁ tām-ṛddhiṁ dadhati tu bhavadbhū-praṇihitāṁ na hi svātmārāmaṁ viṣaya-mṛgatṛṣṇā bhramayati ||8||

English

O Boon-giver! The great bull, khatvanga, axe, elephant-hide, ashes, serpent and skull — these are your household implements; yet gods derive prosperity from you with heads bowed low. Worldly cravings can never beguile One who rejoices solely in his own Self.

हिन्दी अर्थ

हे वरद! महोष्ट्र, खट्वांग, परशु, अजिन, भस्म, सर्प और कपाल — ये आपके तन्त्र-उपकरण हैं; फिर भी देवता आपके चरणों को प्रणित होकर ऐश्वर्य पाते हैं। स्वात्माराम को विषयों की मृगतृष्णा भ्रमित नहीं कर सकती।

Verse 9

ध्रुवं कश्चित् सर्वं सकलमपरस्त्वध्रुवमिदं परो ध्रौव्याऽध्रौव्ये जगति गदति व्यस्तविषये । समस्तेऽप्येतस्मिन् पुरमथन तैर्विस्मित इव स्तुवन् जिह्रेमि त्वां न खलु ननु धृष्टा मुखरता ॥ ९॥

Dhruvaṁ kaśchit sarvaṁ sakalam-aparas-tv-adhruvam-idaṁ parō dhrauvyā'dhrauvyē jagati gadati vyasta-viṣayē | Samastē'py-etasmin puramathana tair-vismita iva stuvan jahrēmi tvāṁ na khalu nanu dhṛṣṭā mukharatā ||9||

English

Some declare everything eternal, others say nothing is; some call You both permanent and impermanent. Perplexed by these conflicting views about the totality, O Destroyer of cities, as though wonder-struck I praise You — surely not out of impertinent loquacity.

हिन्दी अर्थ

कोई 'सब नित्य है' कहता है, कोई 'सब अनित्य'; कोई आपको ध्रुव-अध्रुव दोनों कहता है। ऐसे विरुद्ध मतों से विस्मित होकर, हे पुरारि! मैं आपकी स्तुति करता हूँ — यह कोई धृष्ट मुखरता नहीं है।

१०

Verse 10

तवैश्वर्यं यत्नाद् यदुपरि विरिञ्चिर्हरिरधः परिच्छेतुं यातावनिलमनलस्कन्धवपुषः । ततो भक्तिश्रद्धा-भरगुरु-गृणद्भ्यां गिरिश यत् स्वयं तस्थे ताभ्यां तव किमनुवृत्तिर्न फलति ॥ १०॥

Tavaiśvaryaṁ yatnād yad-upari viriñchir-harir-adhaḥ parichchētuṁ yātāv-anilam-analaskandhavapuṣaḥ | Tatō bhaktiśraddhā-bharaguru-gṛṇadbhyāṁ girīśa yat svayaṁ tasthē tābhyāṁ tava kim-anuvṛttir-na phalati ||10||

English

To measure Your greatness Brahma flew upward and Vishnu dug downward, yet neither could fathom the bounds of Your blazing pillar of fire. But when both extolled You with devotion and faith, You appeared before them of Your own accord. O Girisha! Does not following Your way always bear fruit?

हिन्दी अर्थ

आपकी महिमा का ऊपरी छोर ब्रह्मा और निचला छोर विष्णु ढूँढ़ते रहे, पर उस अनल-स्कन्ध (अग्निस्तम्भ) रूप का पार न पा सके। परन्तु भक्ति-श्रद्धा से स्तुति करने पर आप स्वयं प्रकट हुए। हे गिरीश! आपकी अनुवृत्ति (आराधना) फल नहीं देती क्या?

११

Verse 11

अयत्नादासाद्य त्रिभुवनमवैरव्यतिकरं दशास्यो यद्बाहूनभृत-रणकण्डू-परवशान् । शिरःपद्मश्रेणी-रचितचरणाम्भोरुह-बलेः स्थिरायास्त्वद्भक्तेस्त्रिपुरहर विस्फूर्जितमिदम् ॥ ११॥

Ayatnād-āsādya tribhuvanam-avaira-vyatikaraṁ daśāsyō yad-bāhūn-abhṛta-raṇakaṇḍū-paravaśān | Śiraḥ-padmaśrēṇī-rachitacharaṇāmbhōruha-balēḥ sthirāyās-tvad-bhaktēs-tripurahara visphūrjitam-idam ||11||

English

Effortlessly did ten-headed Ravana conquer the three worlds leaving no enemies alive, his arms raised in eagerness for further battle — yet all this was but the prowess of his steadfast devotion to You, O Tripurahara, whose lotus feet he served with garlands woven of his own ten heads.

हिन्दी अर्थ

दशानन रावण न अयत्न से ही त्रिभुवन को वैरहीन कर जीता, और युद्ध की खुजली (ललक) से बाहुएँ उठाए फिरता था — पर यह सब हे त्रिपुरहर! उसकी स्थिर भक्ति का ही वैभव है, जिसने दस शिरों की पद्मश्रेणी से आपके चरण-कमल पूजे।

१२

Verse 12

अमुष्य त्वत्सेवा-समधिगतसारं भुजवनं बलात् कैलासेऽपि त्वदधिवसतौ विक्रमयतः । अलभ्यापातालेऽप्यलसचलितांगुष्ठशिरसि प्रतिष्ठा त्वय्यासीद् ध्रुवमुपचितो मुह्यति खलः ॥ १२॥

Amuṣya tvatsēvā-samadhigatasāraṁ bhuja-vanaṁ balāt kailāsē'pi tvad-adhivasatau vikramayataḥ | Alabhyāpātālē'py-alasa-chalitāṅguṣṭhaśirasi pratiṣṭhā tvayy-āsīd dhruvam-upachitō muhyati khalaḥ ||12||

English

His arms made mighty through serving You, Ravana dared shake Kailasa itself, Your very abode; when You lightly moved a toe upon his heads, he found no resting place even in Patala. Truly, accumulated power intoxicates the wicked — his glory lay only in You.

हिन्दी अर्थ

आपकी सेवा से सार शक्ति पाए बाहुवन वाले रावण ने आपके निवास कैलास को भी बलात् हिलाने का दुस्साहस किया; आपकी अलस-चलित अंगूठे के शिर ने उसे पाताल में भी प्रतिष्ठा न दी। उपचित खल को घमण्ड सताता ही है — प्रतिष्ठा तो आपमें थी।

१३

Verse 13

यदृद्धिं सुत्राम्णो वरद परमोच्चैरपि सतीं अधश्चक्रे बाणः परिजनविधेयत्रिभुवनः । न तच्चित्रं तस्मिन् वरिवसितरि त्वच्चरणयोः न कस्याप्युन्नत्यै भवति शिरसस्त्वय्यवनतिः ॥ १३॥

Yad-ṛddhiṁ sutrāmnō varada paramōccair-api satīm adhaś-chakrē bāṇaḥ parijanavidhēya-tribhuvanaḥ | Na tach-chitraṁ tasmin vari-vasitari tvach-charaṇayōḥ na kasyāpy unnatyai bhavati śirasas-tvayy-avanatiḥ ||13||

English

O Boon-giver! Bana subjugated the three worlds and surpassed even Indra's lofty fortune — yet that is no marvel, for he dwelt at Your feet. Indeed, who ever rises high without bowing his head to You?

हिन्दी अर्थ

हे वरद! बाणासुर ने त्रिभुवन को परिजनविधेय कर इन्द्र से भी ऊँची ऐश्वर्य पाई — पर यह आश्चर्य नहीं, क्योंकि वह आपके चरणों में निवास करता था। आपको शिर झुकाए बिना कौन उन्नति को प्राप्त होता है?

१४

Verse 14

अकाण्ड-ब्रह्माण्ड-क्षयचकित-देवासुरकृपा विधेयस्याऽऽसीद् यस्त्रिनयन विषं संहृतवतः । स कल्माषः कण्ठे तव न कुरुते न श्रियमहो विकारोऽपि श्लाघ्यो भुवन-भय-भङ्ग-व्यसनिनः ॥ १४॥

Akāṇḍa-brahmāṇḍa-kṣaya-chakita-dēvāsurakṛpā vidhēyasyā'sīd yas-trinayana viṣaṁ saṁhṛtavataḥ | Sa kalmāṣaḥ kaṇṭhē tava na kurutē na śriyam-ahō vikārō'pi ślāghyō bhuvana-bhaya-bhaṅga-vyasaninaḥ ||14||

English

When poison threatened to consume the entire universe, terrifying gods and demons alike, You — O Three-eyed Lord — took it into Yourself. That dark stain on Your throat detracts nothing from Your splendour; even such transformation redounds to the glory of Him addicted to shattering the world's fears.

हिन्दी अर्थ

हे त्रिनयन! जब विष से सम्पूर्ण ब्रह्माण्ड के विनाश का भय उत्पन्न हुआ और देव-दानव चकित हुए, तब आपने उस विष को ग्रहण किया। वह कलंक (कण्ठ की नीलता) आपकी श्री को ह्रास नहीं करती — भुवनभय-भंग में तत्पर प्रभु के लिए यह विकार भी वंदनीय है।

१५

Verse 15

असिद्धार्था नैव क्वचिदपि सदेवासुरनरे निवर्तन्ते नित्यं जगति जयिनो यस्य विशिखाः । स पश्यन्नीश त्वामितरसुरसाधारणमभूत् स्मरः स्मर्तव्यात्मा न हि वशिषु पथ्यः परिभवः ॥ १५॥

Asiddhārthā naiva kvachid-api sadēvāsuranarē nivartantē nityaṁ jagati jayinō yasya viśikhāḥ | Sa paśyan-nīśa tvām-itara-sura-sādhāraṇam-abhūt smaraḥ smartavyātmā na hi vaśiṣu pathyaḥ paribhavaḥ ||15||

English

The flower-arrows of Kama never once returned unfulfilled — among gods, demons or men. But beholding You, O Lord, he mistook You for an ordinary god and was reduced to mere remembrance (ash). Insulting the self-controlled never brings any good.

हिन्दी अर्थ

स्मर (कामदेव) के बाण देव, दानव, मनुष्य — किसी में भी कभी निष्फल नहीं हुए। परन्तु आपको देखकर वह आपको साधारण देव समझ बैठा और केवल स्मरणार्थ (भस्म होकर) रह गया। वशी पुरुषों का अपमान कल्याणकारी नहीं होता।

१६

Verse 16

मही पादाघाताद् व्रजति सहसा संशयपदं पदं विष्णोर्भ्राम्यद् भुज-परिघ-रुग्ण-ग्रह-गणम् । मुहुर्द्यौर्दौस्थ्यं यात्यनिभृत-जटा-ताडित-तटा जगद्रक्षायै त्वं नटसि ननु वामैव विभुता ॥ १६॥

Mahī pādāghātād vrajati sahasā saṁśayapadaṁ padaṁ viṣṇōr-bhrāmyad bhuja-parigha-rugṇagraha-gaṇam | Muhur-dyaur-dausthyaṁ yāty-anibhṛta-jaṭā-tāḍita-taṭā jagadrakṣāyai tvaṁ naṭasi nanu vāmaiva vibhutā ||16||

English

At the stamping of Your feet the earth suddenly trembles doubting her end; the planets reel bruised beneath Your whirling mace-like arms; the heavens grow wretched under the blows of Your flailing matted locks. You dance, O Lord, for the protection of the world — strange indeed is Your majesty!

हिन्दी अर्थ

आपके पदाघात से पृथ्वी सहसा संशयपद में पड़ती है; घूमती भुजाओं के परघे से ग्रहगण रुग्ण होते हैं; अनिबृत जटाओं की ताड़न से द्यौलोक दुखी होता रहता है — जगत्-रक्षा के लिए आप नटते हैं, पर आपकी विभूति वाम (विचित्र) है!

१७

Verse 17

वियद्व्यापी तारा-गण-गुणित-फेनोद्गम-रुचिः प्रवाहो वारां यः पृषतलघुदृष्टः शिरसि ते । जगद्द्वीपाकारं जलधिवलयं तेन कृतमिति अनेनैवोन्नेयं धृतमहिम दिव्यं तव वपुः ॥ १७॥

Viyadvyāpī tārā-gaṇa-guṇita-phēnōdgama-ruchiḥ pravāhō vārāṁ yaḥ pṛṣatalaghudṛṣṭaḥ śirasi tē | Jagaddvīpākāraṁ jaladhivalayaṁ tēna kṛtam-iti anenaiva onnēyaṁ dhṛtamahima divyaṁ tava vapuḥ ||17||

English

The celestial Ganga, spreading through the sky, her foam sparkling with the light of gathered stars, appears upon Your head like mere droplets. By her are formed the islands and encircling oceans of the earth — thereby alone may the divine grandeur of Your body be inferred, O Vast One!

हिन्दी अर्थ

आकाश में व्याप्त, तारागणों से सुशोभित फेनों वाली गंगा-प्रवाह आपके शिर पर तनिक छींटे-मात्र दिखती है। उसी से जगत् के द्वीप और समुद्र-वलय बने हैं — इसी से हे धृतमहिम! आपके दिव्य वपुष का अनुमान करना चाहिए।

१८

Verse 18

रथः क्षोणी यन्ता शतधृतिरगेन्द्रो धनुरथो रथाङ्गे चन्द्रार्कौ रथ-चरण-पाणिः शर इति । दिधक्षोस्ते कोऽयं त्रिपुरतृणमाडम्बर विधिः विधेयैः क्रीडन्त्यो न खलु परतन्त्राः प्रभुधियः ॥ १८॥

Rathaḥ kṣōṇī yantā śata-dhṛtir-agendrō dhanur-athō rathāṅgē chandrārkau ratha-charaṇa-pāṇiḥ śara iti | Didhakṣōstē kō'yaṁ tripuratṛṇam-aḍambara vidhiḥ vidhēyaiḥ krīḍantyō na khalu para-tantrāḥ prabhudhiyaḥ ||18||

English

Earth became Your chariot, Brahma the charioteer, Meru mountain the bow, sun and moon the wheels, Vishnu the arrow held at the chariot-foot — when You burned the three cities. What need was there for such pomp when grass would have sufficed? Minds of masters play freely with their instruments; they are never dependent on anything.

हिन्दी अर्थ

त्रिपुर दहन के समय पृथ्वी रथ, शतधृति (ब्रह्मा) सारथि, अगेन्द्र (मेरु) धनुष, चन्द्र-सूर्य रथचक्र, रथचरण-पाणि विष्णु शर बने। हे प्रभु! त्रिपुर के लिए तो तृणमात्र पर्याप्त था — यह आडम्बरपूर्ण विधि क्या? प्रभुबुद्धि विधेयों से खेलते हैं; परतन्त्र नहीं होते।

१९

Verse 19

हरिस्ते साहस्रं कमल बलिमाधाय पदयोः यदेकोने तस्मिन् निजमुदहरन्नेत्रकमलम् । गतो भक्त्युद्रेकः परिणतिमसौ चक्रवपुषः त्रयाणां रक्षायै त्रिपुरहर जागर्ति जगताम् ॥ १९॥

Haris-tē sāhasraṁ kamala balim-ādhāya padayōḥ yad-ēkonē tasmin nijam-udaharann-ētrakamalam | Gatō bhaktyudrēkaḥ pariṇatim-asau chakravapuṣaḥ trayāṇāṁ rakṣāyai tripurahara jāgarti jagatām ||19||

English

Offering a thousand lotuses at Your feet, Hari found one missing and offered his own eye-lotus in its place. That overflow of devotion transformed into the discus upon his hand, which keeps vigil for the protection of the worlds, O Tripurahara!

हिन्दी अर्थ

हरि ने आपके पदयुग्म में सहस्र कमल अर्पिते; उनमें एक कम होने पर अपना नेत्रकमल अर्पित कर दिया। वह भक्त्युद्रेक ही उसके चक्ररूप में परिणत हुआ, जो हे त्रिपुरहर! जगत् की रक्षा के लिए जागता रहता है।

२०

Verse 20

क्रतौ सुप्ते जाग्रत्त्वमसि फलयोगे क्रतुमतां क्व कर्म प्रध्वस्तं फलति पुरुषाराधनमृते । अतस्त्वां सम्प्रेक्ष्य क्रतुषु फलदानप्रतिभुवं श्रुतौ श्रद्धां बद्ध्वा दृढपरिकरः कर्मसु जनः ॥ २०॥

Kratau suptē jāgrat-tvam-asi phalayōgē kratumatāṁ kva karma pradhvastaṁ phalati puruṣārādhana-mṛtē | Atas-tvāṁ samprēkṣya kratuṣu phaladānapratibhuvaṁ śrutau śraddhāṁ badhvā dṛḍhaparikaraḥ karmasu janaḥ ||20||

English

Even when the sacrifice sleeps, You stay awake to join it to its fruit; without worship of the Supreme, how can any deed bear fruit? Beholding You as dispenser of rewards in rites, men bind their faith in the Vedas and engage themselves firmly in action.

हिन्दी अर्थ

यज्ञ सुप्त हो तब भी क्रतुमतों के फलयोग में आप जागते हैं; पुरुषाराधन (ईश्वराराधना) के अतिरिक्त नष्ट किया हुआ कर्म फल कैसे देगा? यज्ञों में फलदाता आपको देखकर लोग श्रुति में श्रद्धा बाँधकर दृढ़परिकर होकर कर्मों में लगते हैं।

२१

Verse 21

क्रियादक्षो दक्षः क्रतुपतिरधीशस्तनुभृतां ऋषीणामार्त्विज्यं शरणद सदस्याः सुर-गणाः । क्रतुभ्रंशस्त्वत्तः क्रतुफल-विधान-व्यसनिनः ध्रुवं कर्तुं श्रद्धा विधुरमभिचाराय हि मखाः ॥ २१॥

Kriyādakṣō dakṣaḥ kratupatir-adhīśas-tanubhṛtāṁ ṛṣīṇām-ārtvijyaṁ śaraṇada sadasyāḥ suragaṇāḥ | Kratubhraṁśas-tvattaḥ kratuphala-vidhāna-vyasaninaḥ dhruvaṁ kartuṁ śraddhāṁ vidhuram-abhichārāya hi makhāḥ ||21||

English

Daksha was skilled in ritual, lord of sacrifices, ruler of embodied beings; the great sages served as priests and hosts of gods sat assembled — yet the sacrifice fell because it lacked You. Therefore those devoted to the fruits of rites perform them with special care and faith.

हिन्दी अर्थ

क्रियाओं में दक्ष, क्रतुपति, तनुभृतां अधीश (दक्ष) थे, ऋषियों की ऋत्विकता थी, सदस्य देवगण थे — फिर भी आपके अभाव से ही वह यज्ञ भ्रष्ट हुआ। इसलिए क्रतुफल-विधान में व्यसनी लोग विशेष श्रद्धा से मखों (यज्ञों) का यज्ञों का अभिचार करते हैं।

२२

Verse 22

प्रजानाथं नाथ प्रसभमभिकं स्वां दुहितरं गतं रोहिद् भूतां रिरमयिषुमृष्यस्य वपुषा । धनुष्पाणेर्यातं दिवमपि सपत्राकृतममुं त्रसन्तं तेऽद्यापि त्यजति न मृगव्याधरभसः ॥ २२॥

Prajānāthaṁ nātha prasabham-abhikaṁ svāṁ duhitaraṁ gataṁ rōhidbhūtāṁ riramayiṣum-ṛṣyasya vapuṣā | Dhanuṣpāṇēr-yātaṁ divam-api sapatrākṛtam-amuṁ trasantam tē'dyāpi tyajati na mṛgavyādha arabhasaḥ ||22||

English

O Protector! Brahma, infatuated with his own beloved daughter, chased her assuming the forms of male and female deer; taking up Your bow as the Hunter You pursued him — and terrified, he fled even to heaven assuming the form of a star. Even today he has not escaped dread of Your sudden onset as the deer-hunter.

हिन्दी अर्थ

हे नाथ! स्वयं अभिलषित स्व-पुत्री के प्रति आसक्त प्रजापति (ब्रह्मा) ने हिरण-हिरणी का रूप धारण किया; आपने धनुषहस्त मृगव्याध बनकर उसका पीछा किया और भयभीत वह तारारूप धरकर द्यौलोक तक गया — आज भी आपकी मृगव्याध की अभिघात-भीति से नहीं बचा।

२३

Verse 23

स्वलावण्याशंसा धृतधनुषमह्नाय तृणवत् पुरः प्लुष्टं दृष्ट्वा पुरमथन पुष्पायुधमपि । यदि स्त्रैणं देवी यमनिरत-देहार्ध-घटनात अवैति त्वामद्धा बत वरद मुग्धा युवतयः ॥ २३॥

Svalāvaṇyāśaṁsā dhṛta-dhanuṣam-ahnāya tṛṇavat puraḥ pluṣṭaṁ dṛṣṭvā puramathana puṣpāyudham-api | Yadi strainaṁ dēvī yama-nirata-dēhārdha-ghaṭanāt avaiti tvām-addhā bata varada mugdhā yuvatayaḥ ||23||

English

She who boasts of her own beauty saw You reduce Kama, bearer of the bow, to straw-like ash before Her very eyes. If despite sharing half Your body Devi still thinks You smitten by feminine charm — surely, O Boon-giver, young women are wholly bewitched!

हिन्दी अर्थ

अपनी लावण्यता की अभिमानिनी देवी ने देखा कि आपने धनुषधारी पुष्पायुध (कामदेव) को तृणवत् जला डाला। फिर भी यदि देहार्धधारण (अर्धनारीश्वर) के कारण देवी आपको स्त्रैण प्रेम में लीन समझती हैं, तो निश्चय ही हे वरद! मुग्ध युवतियाँ ऐसी ही होती हैं।

२४

Verse 24

श्मशानेष्वाक्रीडा स्मरहर पिशाचाः सहचराः चिता-भस्मालेपः स्रगपि नृकरोटी-परिकरः । अमङ्गल्यं शीलं तव भवतु नामैवमखिलं तथापि स्मर्तॄणां वरद परमं मङ्गलमसि ॥ २४॥

Śmaśānēṣv-ākrīḍā smarahara piśāchāḥ sahacharāḥ chitā-bhasmālēpaḥ srag-api nṛkarōṭī-parikaraḥ | Amaṅgalyaṁ śīlaṁ tava bhavatu nāmaivam-akhilaṁ tathāpi smartṝṇāṁ varada paramaṁ maṅgalam-asi ||24||

English

Your play in cremation grounds, ghosts as companions, body smeared with funeral ash, a garland of human skulls — let all this conduct be deemed inauspicious; yet for those who remember You, O Boon-giver, You remain the supreme auspiciousness.

हिन्दी अर्थ

श्मशानों में विहार, स्मरहर! पिशाच सहचर, चिता-भस्म का लेप, नरकरोटियों की माला — हो सकता है ऐसा शील अखिल अमंगल कहा जाए; फिर भी हे वरद! स्मरण करने वालों के लिए आप परम मंगल हैं।

२५

Verse 25

मनः प्रत्यक् चित्ते सविधमविधायात्त-मरुतः प्रहृष्यद्रोमाणः प्रमद-सलिलोत्सङ्गति-दृशः । यदालोक्याह्लादं ह्रद इव निमज्यामृतमये दधत्यन्तस्तत्त्वं किमपि यमिनस्तत् किल भवान् ॥ २५॥

Manaḥ pratyak chittē savidham-avidhāyātta-marutaḥ prahṛṣyadrōmāṇaḥ pramadasalilōtsaṅgati-dṛśaḥ | Yad-ālōkyāhlādaṁ hrada iva nimajyāmṛtamayē dadhatyantas-tattvaṁ kimapi yaminas-tat kila bhavān ||25||

English

Yogis who restrain breath, still the mind inwardly, hair thrilled with joy and eyes wet with tears of bliss, immersed as in a lake of nectar — That inner truth which they experience is verily You, O Bhavan!

हिन्दी अर्थ

मन को अन्तर्मुख कर, चित्त में सविधम् प्राणों को नियन्त्रित कर, पुलकित रोमांच और प्रमदा-जल (आनन्दाश्रु) से भीगी दृष्टि वाले यमी (योगी) अमृतमय हृद-सरोवर में डूबे रहते हैं — जो किमपि तत्त्व वे अन्तः धारण करते हैं, वह निश्चय ही आप ही हैं।

२६

Verse 26

त्वमर्कस्त्वं सोमस्त्वमसि पवनस्त्वं हुतवहः त्वमापस्त्वं व्योम त्वमु धरणिरात्मा त्वमिति च । परिच्छिन्नामेवं त्वयि परिणता बिभ्रति गिरं न विद्मस्तत्तत्त्वं वयमिह तु यत् त्वं न भवसि ॥ २६॥

Tvam-arkas-tvaṁ sōmas-tvam-asi pavanaḥ-tvaṁ hutavahaḥ tvam-āpas-tvaṁ vyōma tvamu dharaṇir-ātmā tvam-iti cha | Parichchhinnām-ēvaṁ tvayi pariṇatā bibhrati giraṁ na vidmas tat-tattvaṁ vayam-iha tu yat tvaṁ na bhavasi ||26||

English

You are the sun, the moon, the air, fire, water, sky and earth — and the Self besides. Thus circumscribed attributes people assign to You in words; but we know not that essence here which You are not!

हिन्दी अर्थ

आप सूर्य, चन्द्र, पवन, हुतवह (अग्नि), जल, व्योम, धरा और आत्मा भी हैं — ऐसी परिच्छिन्न कल्पनाएँ लोग आपमें करते हुए गिरा करते हैं। पर हम उस तत्त्व को नहीं जानते जिसमें आप नहीं हैं!

२७

Verse 27

त्रयीं तिस्रो वृत्तीस्त्रिभुवनमथो त्रीनपि सुरान् अकाराद्यैर्वर्णैस्त्रिभिरभिदधत् तीर्णविकृति । तुरीयं ते धाम ध्वनिभिरवरुन्धानमणुभिः समस्त-व्यस्तं त्वां शरणद गृणात्योमिति पदम् ॥ २७॥

Trayīṁ tisrō vṛttīs-tribhuvanam-athō trīn-api surān akārādyair-varṇais-tribhir-abidadhat tīrṇavikṛti | Turīyaṁ tē dhāma dhvanibhir-avarundhānam-aṇubhiḥ samasta-vyastaṁ tvāṁ śaraṇada gṛṇātyōmiti padam ||27||

English

With its three letters A-U-M the word Om points to the three Vedas, three states, three worlds and three gods; then, transcending every division, it indicates Your fourth state beyond them. O Giver of shelter, the syllable Om proclaims You entire as well as transcendent!

हिन्दी अर्थ

'ओम्' पद अकार आदि तीन वर्णों से त्रयी, तीन वृत्तियाँ, त्रिभुवन और त्रिदेव का बोध कराकर, उससे भी तीर्ण होकर आपके तुरीय धाम की ओर अणु-ध्वनियों से संकेत करता है — हे शरणद! ओंकार समष्टि-व्यष्टि रूप से आपको ही ग्रहण करता है।

२८

Verse 28

भवः शर्वो रुद्रः पशुपतिरथोग्रः सहमहान् तथा भीमेशानाविति यदभिधानाष्टकमिदम् । अमुष्मिन् प्रत्येकं प्रविचरति देव श्रुतिरपि प्रियायास्मैधाम्ने प्रणिहित-नमस्योऽस्मि भवते ॥ २८॥

Bhavaḥ śarvō rudraḥ paśupatir-athōgraḥ sahamahān tathā bhīmēśānāv-iti yad-abhidhānāṣṭakam-idam | Amuṣmin pratyekaṁ pravicharati dēva śrutir-api priyāyāsmai-dhāmnē praṇihita-namasyō'smi bhavatē ||28||

English

Bhava, Sharva, Rudra, Pashupati, Ugra, Sahaman, Bhima and Ishana — over each of these eight names the Vedas discourse at length, O God. To each beloved abode of Yours I offer my humble salutations.

हिन्दी अर्थ

भव, शर्व, रुद्र, पशुपति, अथ उग्र, सहमहान्, तथा भीम और ईशान — इन आठ नामों के प्रत्येक पर ही हे देव! श्रुतियाँ विचार करती हैं; ऐसे उन प्रिय धामों के लिए मैं विनीत भाव से आपको नमस्कार करता हूँ।

२९

Verse 29

नमो नेदिष्ठाय प्रियदव दविष्ठाय च नमः नमः क्षोदिष्ठाय स्मरहर महिष्ठाय च नमः । नमो वर्षिष्ठाय त्रिनयन यविष्ठाय च नमः नमः सर्वस्मै ते तदिदमतिसर्वाय च नमः ॥ २९॥

Namō nēdiṣṭhāya priyadava daviṣṭhāya cha namaḥ namaḥ kṣōdiṣṭhāya smarahara mahiṣṭhāya cha namaḥ | Namō varṣiṣṭhāya trinayana yaviṣṭhāya cha namaḥ namaḥ sarvasmai tē tad-idam-atisarvāya cha namaḥ ||29||

English

Salutations to You who are nearest, yet farthest; smallest, yet greatest; oldest, yet youngest; salutations to You who are everything — and even beyond everything, O Three-eyed Slayer of Kama!

हिन्दी अर्थ

नमस्कार उन्हें जो नेदिष्ठ (निकटतम) भी हैं और दविष्ठ (दूरतम) भी; नमस्कार जो क्षोदिष्ठ (सूक्ष्मतम) भी और महिष्ठ (महत्तम) भी; नमस्कार जो वर्षिष्ठ (वृद्धतम) भी और यविष्ठ (युवतम) भी — हे त्रिनयन, हे स्मरहर! सब हैं और सर्व से भी अतीत, उन्हें नमस्कार।

३०

Verse 30

बहुल-रजसे विश्वोत्पत्तौ भवाय नमो नमः प्रबल-तमसे तत् संहारे हराय नमो नमः । जन-सुखकृते सत्त्वोद्रिक्तौ मृडाय नमो नमः प्रमहसि पदे निस्त्रैगुण्ये शिवाय नमो नमः ॥ ३०॥

Bahula-rajasē viśvōtpattau bhavāya namō namaḥ prabala-tamasē tat-saṁhārē harāya namō namaḥ | Jana-sukhakṛtē sattvōdriktau mṛḍāya namō namaḥ pramahasi padē nistraiguṇyē śivāya namō namaḥ ||30||

English

Repeated salutations to Bhava, rich in rajas, at the world's creation; to Hara, strong in tamas, at its dissolution; to Mrida, exalted in sattva, bestowing joy upon creatures; and to Shiva, resting in the state beyond the three gunas, supremely serene.

हिन्दी अर्थ

विश्व की उत्पत्ति में बहुल-रजोप्रधान 'भव' को नमो नमः; उसके संहार में प्रबल-तमोप्रधान 'हर' को नमो नमः; जन-सुख करने वाले सत्त्वोद्रिक्त 'मृड' को नमो नमः; और निस्त्रैगुण्य पद में प्रमहसि 'शिव' को नमो नमः।

३१

Verse 31

कृश-परिणति-चेतः क्लेशवश्यं क्व चेदं क्व च तव गुण-सीमोल्लङ्घिनी शश्वदृद्धिः । इति चकितममन्दीकृत्य मां भक्तिराधाद् वरद चरणयोस्ते वाक्य-पुष्पोपहारम् ॥ ३१॥

Kṛśa-pariṇati-chētaḥ klēśavaśyaṁ kva chēdaṁ kva cha tava guṇasīmōllaṅghinī śaśvadṛddhiḥ | Iti chakitam-amanandīkṛtya māṁ bhaktir-ādhāt varada charaṇayōs-tē vākyapuṣpōpahāram ||31||

English

"How can this mind — feeble in development, enslaved by afflictions — ever match Your ever-growing glory that overleaps all bounds?" Thus perplexed, disregarding my inadequacy, my devotion laid at Your feet, O Boon-giver, this offering of word-flowers.

हिन्दी अर्थ

'क्लेशों के वश हुआ, कृश-परिणति वाला यह मेरा चित्त कहाँ, और आपकी गुणसीमा को लाँघने वाली शाश्वत वृद्धि कहाँ?' ऐसे चकित मानिकी की उपेक्षा कर मेरी भक्ति ने हे वरद! आपके चरणयुग्म में वाक्य-पुष्पों का उपहार अर्पित कर दिया।

३२

Verse 32

असित-गिरि-समं स्यात् कज्जलं सिन्धु-पात्रे सुर-तरुवर-शाखा लेखनी पत्रमुर्वी । लिखति यदि गृहीत्वा शारदा सर्वकालं तदपि तव गुणानामीश पारं न याति ॥ ३२॥

Asitagirisamaṁ syāt kajjalaṁ sindhu-pātrē surataruvara-śākhā lēkhanī patram-urvī | Likhati yadi gṛhītvā śāradā sarvakālaṁ tad-api tava guṇānām-īśa pāraṁ na yāti ||32||

English

Should the black mountain become ink within the ocean-inkpot, the branch of the Kalpa-tree the pen, the earth the paper, and Saraswati herself seize them and write ceaselessly for all time — even then she would not reach the end of Your virtues, O Lord!

हिन्दी अर्थ

असित (श्याम) पर्वत के समान काजल सिन्धु-पात्र में हो, कल्पतरु की शाखा लेखनी हो, पृथ्वी पत्र हो, और शारदा स्वयं ग्रहण करके सर्वकाल लिखती रहें — तब भी हे ईश! आपके गुणों का पार नहीं पातीं।

३३

Verse 33

असुर-सुर-मुनीन्द्रैरर्चितस्येन्दु-मौलेर्ग्रथित-गुणमहिम्नो निर्गुणस्येश्वरस्य । सकल-गण-वरिष्ठः पुष्पदन्ताभिधानः रुचिरमलघुवृत्तैः स्तोत्रमेतच्चकार ॥ ३३॥

Asura-suramunīndrair-architasyēndu-maulēr-grathita-guṇamahinnō nirguṇasyēśvarasya sakala-gaṇa-variṣṭhaḥ puṣpadantābhidhānaḥ ruchiram-alaghuvṛttaiḥ stōtram-ētach-chakāra ||33||

English

Pushpadanta, foremost among the Gandharvas, composed this charming hymn in flowing metres for the Moon-crested Lord — worshipped by demons, gods and sages alike — whose woven glory transcends all qualities.

हिन्दी अर्थ

असुर, सुर, मुनिन्द्रों द्वारा पूजित, इन्दुमौलि (चन्द्रशेखर), ग्रथित गुणमहिमा वाले, निर्गुण ईश्वर के लिए सकलगणवरिष्ठ पुष्पदन्त नामक गन्धर्व ने रुचिर अलघुवृत्तियों से यह स्तोत्र रचा।

३४

Verse 34

अहरहरनवद्यं धूर्जटेः स्तोत्रमेतत् पठति परमभक्त्या शुद्धचित्तः पुमान् यः । स भवति शिवलोके रुद्रतुल्यस्तथाऽत्र प्रचुरतरधनायुः पुत्रवान् कीर्तिमांश्च ॥ ३४॥

Ahahar-anavadyaṁ dhūrjaṭēḥ stōtram-ētat paṭhati paramabhaktyā śuddhachittaḥ pumān yaḥ | Sa bhavati śivalōkē rudratulyas-tathātra prachuratara-dhanāyuḥ putravān kīrtimāṁś-cha ||34||

English

Whoever daily reads this faultless hymn of Dhurjati with pure heart and supreme devotion becomes equal to Rudra in Shivaloka, and here below gains abundant wealth, long life, sons and fame.

हिन्दी अर्थ

जो मनुष्य नित्य इस निर्दोष धूर्जटि-स्तोत्र का पाठ शुद्धचित्त एवं परम भक्ति से करता है, वह शिवलोक में रुद्रतुल्य होता है और यहाँ (पृथ्वी पर) प्रचुर धन, दीर्घायु, पुत्र और कीर्ति पाता है।

३५

Verse 35

महेशान्नापरो देवो महिम्नो नापरा स्तुतिः । अघोरान्नापरो मन्त्रो नास्ति तत्त्वं गुरोः परम् ॥ ३५॥

Mahēśān-nāparō dēvō mahimnō nāparā stutiḥ aghorān-nāparō mantro nāsti tattvaṁ gurōḥ param ||35||

English

There is no god higher than Mahesha; no hymn greater than the Mahimna; no mantra beyond Aghora; nor any truth above the Guru.

हिन्दी अर्थ

महेश से बढ़कर कोई देव नहीं, महिम्न से बढ़कर कोई स्तुति नहीं, अघोर से बढ़कर कोई मन्त्र नहीं, और गुरु से बढ़कर कोई तत्त्व नहीं।

३६

Verse 36

दीक्षा दानं तपस्तीर्थं ज्ञानं यागादिकाः क्रियाः । महिम्नः स्तव पाठस्य कलां नार्हन्ति षोडशीम् ॥ ३६॥

Dīkṣā dānaṁ tapas-tīrthaṁ jñānaṁ yāgādikāḥ kriyāḥ mahimnaḥ stava-pāṭhasya kalāṁ nārhanti ṣōḍaśīm ||36||

English

Initiation, charity, austerity, pilgrimage, knowledge and sacrifices together cannot equal a sixteenth part of the merit of reciting this Mahimna Stava.

हिन्दी अर्थ

दीक्षा, दान, तप, तीर्थ, ज्ञान और यागादि क्रियाएँ इस महिम्न-स्तव के पाठ की सोलहवीं कला भी प्राप्त नहीं हो सकतीं।

३७

Verse 37

कुसुमदशन-नामा सर्व-गन्धर्व-राजः शशिधरवर-मौलेर्देवदेवस्य दासः । स खलु निज-महिम्नो भ्रष्ट एवास्य रोषात् स्तवनमिदमकार्षीद् दिव्यदिव्यं महिम्नः ॥ ३७॥

Kusumadaśana-nāmā sarva-gandharva-rājaḥ śaśidharavara-maulēr-devadēvasya dāsaḥ | Sa khalu nija-mahinnō bhraṣṭa evāsya rōṣāt stavanam-idam-akārṣīd divyadivyaṁ mahimnaḥ ||37||

English

Kusumadanta (Pushpadanta) by name — king of all Gandharvas and servant of the Moon-crested God of gods — having fallen from his own glory due to the Lord's displeasure, sang this divinely-divine hymn of His greatness.

हिन्दी अर्थ

कुसुमदन्त (पुष्पदन्त) नाम से सर्वगन्धर्वराज, शशिधर-वरमौलि देवदेव के दास, शिव के रोषवश अपनी निज महिमा से भ्रष्ट होकर उन्हीं के इस दिव्यदिव्य महिमा का स्तवन करने लगा।

३८

Verse 38

सुरगुरुमभिपूज्य स्वर्गमोक्षैकहेतुं पठति यदि मनुष्यः प्राञ्जलिर्नान्यचेताः । व्रजति शिवसमीपं किन्नरैः स्तूयमानः स्तवनमिदममोघं पुष्पदन्तप्रणीतम् ॥ ३८॥

Suragurum-abhipūjya svarga-mōkṣaika-hētuṁ paṭhati yadi manuṣyaḥ prāñjalir-nānyachetāḥ vrajati śivasamīpaṁ kinnaraiḥ stūyamānaḥ stavanam-idam-amoghaṁ puṣpadanta-praṇītam ||38||

English

If a man, after worshipping the preceptor of the gods — the sole cause of heaven and liberation — recites this unfailing hymn of Pushpadanta with folded hands and undivided mind, he approaches Shiva's presence, lauded by the Kinnaras.

हिन्दी अर्थ

स्वर्ग-मोक्ष का एकमात्र हेतु देवगुरु की पूजा करके यदि मनुष्य प्राञ्जलि होकर, अनन्यचित्त से पुष्पदन्त प्रणीत इस अमोघ स्तवन का पाठ करता है, तो किन्नरों द्वारा स्तूयमान होता हुआ शिव के समीप जाता है।

३९

Verse 39

आसमाप्तमिदं स्तोत्रं पुण्यं गन्धर्व-भाषितम् । अनौपम्यं मनोहारि सर्वमीश्वरवर्णनम् ॥ ३९॥

Āsamāptam-idaṁ stōtraṁ puṇyaṁ gandharva-bhāṣitam anaupamyaṁ manōhāri sarvam-īśvaravarṇanam ||39||

English

Here concludes this meritorious hymn uttered by the Gandharva — incomparable, mind-enchanting, wholly a description of the Lord.

हिन्दी अर्थ

यह पुण्यमय, गन्धर्वभाषित, अनुपम, मनोहर स्तोत्र — जो सर्वतः ईश्वर-वर्णन है — यहीं समाप्त हुआ।

४०

Verse 40

इत्येषा वाङ्मयी पूजा श्रीमच्छङ्करपादयोः । अर्पिता तेन देवेशः प्रीयतां मे सदाशिवः ॥ ४०॥

Iti-eṣā vāṅmayī pūjā śrīmach-chaṅkarapādayōḥ arpitā tena dēvēśaḥ prīyatāṁ mē sadāśivaḥ ||40||

English

Thus has this worship made of words been offered at the feet of Sri Shankara — may the Lord of gods, Sadashiva, be pleased with me.

हिन्दी अर्थ

इस प्रकार यह वाङ्मयी पूजा श्रीमच्छंकरपादयोः (शंकर के चरणों में) अर्पित हुई; हे देवेश! मेरा यह सदाशिव प्रसन्न हों।

४१

Verse 41

तव तत्त्वं न जानामि कीदृशोऽसि महेश्वर । यादृशोऽसि महादेव तादृशाय नमो नमः ॥ ४१॥

Tava tattvaṁ na jānāmi kīdṛśo'si mahēśvara yādṛśo'si mahādēva tādṛśāya namō namaḥ ||41||

English

I know not Your true essence, O Maheshwara, nor of what nature You are; whatever and however You are, O Mahadeva — to that very Being, salutations again and again!

हिन्दी अर्थ

हे महेश्वर! आपका तत्त्व नहीं जानता, आप कीदृश (कैसे) हैं; हे महादेव! जो यादृश (जैसे) आप हैं, उसी तादृश स्वरूप को नमो नमः।

४२

Verse 42

एककालं द्विकालं वा त्रिकालं यः पठेन्नरः । सर्वपापविनिर्मुक्तः शिवलोके महीयते ॥ ४२॥

Ēkakālaṁ dvikālaṁ vā trikālaṁ yaḥ paṭhen-naraḥ sarvapāpavinirmuktaḥ śivalōkē mahīyatē ||42||

English

Whoever recites it once, twice or thrice daily is freed of all sins and shines gloriously in Shivaloka.

हिन्दी अर्थ

जो मनुष्य इसे एक, दो या तीन काल पढ़ता है, वह सर्वपापों से विनिर्मुक्त हो शिवलोक में महीयते (महान् होता) है।

४३

Verse 43

श्री पुष्पदन्त-मुख-पङ्कज-निर्गतेन स्तोत्रेण किल्बिष-हरेण हर-प्रियेण । कण्ठस्थितेन पठितेन समाहितेन सुप्रीणितो भवति भूतपतिर्महेशः ॥ ४३॥

Śrī-puṣpadanta-mukha-paṅkaja-nirgatēna stōtrēṇa kilbiṣa-harēṇa harapriyēṇa kaṇṭha-sthitēna paṭhitēna samāhitēna suprīṇitō bhavati bhūtapatirmahēśaḥ ||43||

English

The Lord of beings, Mahesha, becomes supremely pleased with anyone who keeps this sin-destroying hymn — dear to Hara, issuing from Pushpadanta's lotus mouth — treasured in his throat and recited with single-minded attention.

हिन्दी अर्थ

श्रीपुष्पदन्त के मुखपंकज से निकले, किल्बिषहर (पापहर), हरप्रिय इस स्तोत्र को कण्ठस्थ करके, समाहित चित्त से पढ़ने वाले के प्रति भूतपति महेश परम प्रसन्न होते हैं।

॥ इति शुभम् ॥